Archeologicky úrodné polia Pod Drahy s Haputkou

Celé územie Zvolena je jedno veľké archeologické nálezisko, Presnejšie, pred rozsiahlym budovaním na archeologicky vzácnych miestach bolo. Pravekí predkovia, ktorí zanechali po sebe stopy v krajine, obývali riečne (a travertínové ) terasy po obvode poriečnej rovne i vrchy nad nimi. Boli to miesta chránené od opakovaných povodní, s výhľadmi, bezpečné.

Pod kotlinou Draha na Poddrahách /Pod Drahy s časťou Haputka bolo archeológmi zaznamenaných viacero kultúrnych vrstiev v pôvodných nálezových skutočnostiach.

Obr. – Fotozáber Gustáva Lehockého od SZ bašty zámku, s pohľadom na úpätie Pustého hradu.

Autor fotografie zachytáva situáciu, v ktorej ešte polia na Haputke neboli zastavané. V čase budovania, napríklad i zimného štadiónu, zachraňoval pred buldozérmi a ľudskou neznalosťou
jednotlivé predmety – archeologické nálezy. Dostali sa pri stavebných prácach na povrch z najhlbších kultúrnych vrstiev. Sú to desiatky, ba stovky nálezových predmetov. Niektoré z nich sú ako vzácne doklady o živote pravekých predkov vystavené vo vitrínach múzeí. K najdávnejším nálezom Gustáva Lehockého z lokality patria kamenné nástroje z nerastu rádiolarit. Slúžili ako driapadlá. Našiel kamennú formu na odlievanie bronzových ihlíc, ihlicu na zopnutie odevu, plastiku zvieratka, keramiku neolitickej kultúry a mnohé iné. Jediné, čo sa v 50. rokoch minulého storočia zo stavenísk v tejto časti mesta zachránilo, je to, čo zachránil tento neúnavný prieskumník.

Polia na Haputke sú, obrazne povedané, knihou praveku. V riadkoch knihy je v podzemných kultúrnych vrstvách zapísané ako žili prví osídlenci územia dnešného Zvolena. Napríklad aj pred takými päťtisíc rokmi. Archeológovia zistili, že kultúrnych vrstiev – kapitol knihy archeológie je na Haputke sedem nad sebou. Nevýhodou knihy archeológie však je, že sa dá čítať iba jedenkrát. Akonáhle sa riadky knihy – kultúrne vrstvy spretŕhajú, kniha písaná životom praobyvateľov sa navždy zničí.

Archeologické skanzeny sa zakladajú pre poznanie a pochopenie života predkov. Z tohto pohľadu sú polia na Haputke nenahraditeľné. A ich predaj na priekup zo strany mesta naničhodný. Neberie ohľad na minulosť ani na budúcnosť. Najmä keď je známy fakt, že kultúrne podzemné vrstvy na Haputke sú akoby zázrakom neporušené. Sú tieto fakty dostatočnou výzvou pre aktuálne riešenie Haputky? Bude praveká Haputka dôstojným nástupným areálom na stredoveký Pustý hrad?

V tomto zmysle sme pripomienkovali Plán sociálneho a hospodárskeho rozvoja (PSHR, teraz PHSR) v prvých mesiacoch prípravy plánu (2005). Ešte predtým sme upozorňovali na najvýznamnejšie archeologické náleziská pri tvorbe územného plánu. Pre argumentáciu sme sa dali spracúvať archeologickú topografiu územia dnešného Zvolena. So spracovanými výstupmi vybraných lokalít sme sa obracali na pamiatkové orgány kraja, štátu, Pamiatkovú inšpekciu SR. Podávali sme projekty na popularizáciu riešenia archeologickej lokality prvotného osídlenia územia dnešného Zvolena.

Genius loci. Pre pochopenie pravekého osídlenia územia Haputky sme pre zvolenské deti navrhovali živú učebnicu praveku pod stredovekým Pustým hradom. Predpokladom bolo po systematickom archeologickom výskume s následným uplatnením metód experimentálnej archeológie zriadenie archeologického skanzenu priamo na autentických miestach. Prípadná animácia pravekého sídla v čase školských výletov na Pustý hrad mala byť pridanou hodnotou pre lepšie pochopenie pamäti miesta.

Ďalej cit. zo štúdie Lokality pravekého a včasnohistorického osídlenia vo Zvolene. Poddrahy s časťou Haputka. Zostavila Zora Myslivcová (v auguste 2003). Konzultované s archeológom Róbertom Malčekom

Lokácia: Archeologická lokalita Poddrahy s časťou Haputka sa rozprestiera na ľavobrežnej terase Slatiny. Tiahne sa v pruhu dlhom približne jeden kilometer úpätím vrchu Drahy, ktorý je pozdĺžne orientovaný v smere V – Z. Na východe je vymedzená Neresnickou dolinou, ktorou viedla historická via magna, na západe SV úpätím Pustého hradu – Haputkou. (…) Návršie Drahy a Pustý hrad tvoria južný uzáver Zvolenskej kotliny, v priestore ktorého meandrovali Slatina a Hron. Miesta brodov (v jednotlivých vývojových etapách) nie sú exaktne potvrdené. (…) Z vrchu Drahy i z jeho úpätia sú výhľady na sever do Zvolenskej kotliny. (…) Vo vzťahu k diaľkovým cestám križujúcim sa v priestore dnešného Zvolena sa lokalita nachádza v JZ kvadrante v mieste od pomyselnej križovatky ciest smerom k prielomu Hrona medzi Strážami a Pustým hradom.
V citácii sme vynechali: Zistené obmeny názvov lokality, Doložené osídlenia lokality, Nálezy v jednotlivých fázach osídlenia, Situačné náčrty, Bibliografiu lokality etc. Bibliografia bola spracovaná za ostatných 80 rokov a obsahovala desiatky záznamov.
O význame a kľúčovom podiele Haputky v osídľovaní Zvolena nasvedčuje:

Nestor modernej slovenskej archeológie prof. Vojtech Budinský – Krička (1903 – 1993) nazval Haputku panenskou pôdou archeológie. Pred výstavbou cestného dopravného uzla v roku 1980 osobne navštívil Haputku. Upozornil, že vo Zvolene sú významné nálezy, ale nevenuje sa pozornosť systematickému výskumu.

Ani nie dve desaťročia za tým, keď bol vyvolaný záchranný archeologický výskum investičnou činnosťou, archeológ Václav Hanuliak (v septembri 1999) regionálnemu novinárovi povedal:
„Je to naozaj unikát, že na takej malej ploche sa nám podarilo nájsť taký ucelený chronologický prierez od včasného stredoveku až po obdobie eneolitu, ktorého najstaršia kultúra siaha do čias 3000 rokov pred Kristom.“

Sliacky, J.: Na Haputke našli pamiatky z neskorej doby kamennej… In: Nový Vpred Žurnál, – Ročn. VIII, č. 39 (28. septembra 1999)

Zaviazali sme sa dodržiavať európske konvencie o ochrane kultúrneho dedičstva, ratifikovali sme Dohovor Rady Európy o ochrane archeologického dedičstva. Otázkou ostáva, či si skutočne môžeme dovoliť narušiť všetky polykultúrne archeologické lokality vo Zvolene a z akých dôvodov sme si právo prerušiť niť kontinuity uzurpovali práve teraz, našou generáciou?

https://www.obnova.sk/clanok/uzemny-plan-zvolena-nechrani-archeologicke-dedicstvo