Pamiatková zóna
Mesto Zvolen je jedným z najstarších miest na Slovensku.
Vyvíja sa z historického jadra už viac ako sedem storočí. Jedinečný, stáročia urbanizovaný priestor štát vyhlásil z dôvodu ochrany za chránené územie s názvom Pamiatková zóna Zvolen (ďalej PZ).
Priestor PZ je vymedzený líniou mestského a zámockého opevnenia. Utvárajú ho kultúrne vrstvy od podzemných archeologických až po veže kostolov. Mimo toho sú niektoré objekty v PZ dvojnásobne chránené ako národné kultúrne pamiatky.
Obr.: Letecká snímka historického jadra Zvolena z 20. rokov 20. storočia
Na území PZ treba za prioritné považovať záujmy ochrany pamiatok a pri tvorbe a realizácii novej zástavby na území PZ dbať na jej súlad s historickým prostredím.
Podľa mestského zákona – Územného plánu Zvolena (2004) je treba kvôli zachovaniu kultúrno-historických hodnôt pri stavebnej činnosti v PZ zachovať pôvodnú urbanistickú štruktúru PZ a jej ochranného pásma, charakteristickú siluetu PZ, zohľadňovať historický pôdorys, parceláciu, objektovú skladbu a výškové a priestorové usporiadanie objektov v PZ.
Zjednodušene povedané, zákonom je chránený vývoj urbanizovania historického jadra mesta vo vnútri hradieb, aby i pre ďalšie generácie ostal zachovaný charakter Zvolena.
Zvolenské námestie
Národná kultúrna pamiatka r. k. Kostol sv. Alžbety a park
Pamiatkové hodnoty Námestia SNP vo Zvolene sú dvojnásobne chránené štátom. Jednak ako pamiatkovo chránené územie v Pamiatkovej zóne Zvolen vymedzenej líniou mestského opevnenia, jednak ako národná kultúrna pamiatka rímskokatolícky Kostol sv. Alžbety a park.
Územie zahŕňa všetky parcely námestia od čelnej fasády Finkovej kúrie až po budovu Živeny, paradoxne mimo parciel cesty, pri ktorej sa námestie utvorilo.
Predmetom pamiatkovej ochrany je komplexný architektonicko – urbanistický celok kultúrnej pamiatky vrátane rozmanitostí urbanistických štruktúr, slohových, dobových modifikácií a kultúrnych vrstiev pod terénom.
Duchovnými dominantami centrálneho mestského priestoru Zvolena sú monumentálny rímskokatolícky farský Kostol sv. Alžbety a jeho architektonická nápodoba evanjelický Kostol Sv. Trojice v zástavbe západnej strany námestia.
Oba kostoly sú samostatné národné kultúrne pamiatky (ďalej NKP). Sú zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR.
R. k. Kostol sv. Alžbety je evidovaný ako NKP č. 1132/1, ostatné chránené parcely námestia vedené ako park sú evidované ako NKP č. 1132/2.
Z uvedeného vyplýva, že parcely NKP č. 1132/2 a všetky objekty, ktoré boli ich súčasťou sú nedielnou súčasťou urbanizovania námestia, a teda nevyhnutnou súčasťou poznania vývoja námestia pri obnove pamiatky.
Keď sa prv povedalo „zvolenské námestie“, myslelo sa tým rozľahlé námestie pod zámkom s dominantami kostolných veží a zelene parkov. Celé námestie Zvolenčania vnímali ako jeden veľký park. V skutočnosti išlo o tri parky.
Najbližšie k zámku bol Ružový park s dvoma fontánkami, v strede medzi kostolmi najstarší a najväčší z nich, ktorý sa istý čas volal Štúrov sad a v severnej časti námestia terajší Park Ľ. Štúra.
Pri rekonštrukcii námestia na námestie tretieho tisícročia bol ako prvý zlikvidovaný vtedy 150-ročný mestský verejný park. Napriek 18 tisíc podpisov pod postupne tri petície, lebo žiadna z nich nebola na záchranu parku dosť dobrá.
Najstaršia fotografia centra Zvolena zachytáva námestie s priehľadom na novú vežu evanjelického kostola (1857). Za plotom vidieť koruny mladých stromkov vysadených do dvoch dvojalejí. Prechádzkový priestor je zárodkom budúceho parku. Prvého z troch, ktoré prekvitali na zvolenskom námestí štyri desaťročia 20. storočia.
Bližšie okolnosti založenia prvého parku na starom námestí nie sú doposiaľ prebádané.
V stredovekých námestiach dlho pretrvával úžitkový charakter objektov, ktoré boli potrebné na zabezpečovanie moci a poriadku. Okrem radnice a tržnice sa tu nachádzali studne, ale aj pranier a klietka hanby.
Keď sa na zvolenskom námestí, na trhovisku pri studni rovno pred radnicou, objavil v polovici 19. storočia nový prvok – promenáda, niesol v sebe nad-hodnotu nového javu.
Priniesol inú kvalitu mestského priestoru v porovnaní s jeho dovtedajším účelovým využívaním. Tou duchovnou pridanou hodnotou je prechádzkový priestor situovaný uprostred námestia medzi kostolmi, orientovaný ku Kostolu sv. Alžbety.
Na výreze z katastrálnej mapy z roku 1860 sú medzi kostolmi zakreslené dve dvojaleje prechádzkovej zóny. Najstarší park medzi kostolmi je založený.
Skutočnosť, že založenie prechádzkovej zóny medzi kostolmi nebolo náhodným krokom, naznačuje nielen časová nadväznosť na zrušenie predzáhradiek na príkaz komisára Samuela Štefanoviča, ale aj spoločenská nadväznosť na myšlienky revolúcie 1848. Javí sa, že počin Zvolenčanov vyvoliť si Štúra za vyslanca mesta na uhorský snem nebol ojedinelým prejavom uvedomovania zvolenského meštianstva.
Verejný park na zvolenskom veľkom námestí vznikol súčasne so zakladaním parkov vo veľkomestách.
Na leteckej snímke z 30. rokov 20. storočia vidieť už parky po oboch stranách katolíckeho kostola.
Starý park s urastenými stromami južne, na fotografii vľavo od kostola, a novozaložený Masarykov park, terajší Park Ľ. Štúra.
O najstaršom parku sme po jeho asanácii počuli tvrdenia, že nebol parkom, iba priechodným priestorom. Park. Ľ. Štúra bol práve minulej jesene (2020) degradovaný na priechodný priestor.
Vyblednutá spomienka na krajinu ako sa javila z veže katolíckeho kostola smerom na sever až po masív Krížnej. Nad strechami domov vidieť rozložitý nezalesnený pahorok Borová hora.
Nedávna minulosť Parku Ľ. Štúra na fotografiách:
Podporili nás
