Znovupoznávanie
Borová hora vo Zvolene. Opradená povesťami, ospievaná básnikmi.
Pre svoju tajuplnosť oddávna vnímaná domácimi s úctou a pokorou. Pre tie isté tajuplné javy po stáročia v záujme učených osobností Európy.
Iba z povedomia súčasných dedičov krajiny sa vytratila. Viac ako kopec samotný je známe rovnomenné arborétum.
Borová hora je nepochybne jedným z troch historických atribútov kultúrnej krajiny Zvolena (Borová hora – Pustý hrad – Zvolenský zámok). Unikátnym miestom stredoeurópskeho priestoru s pamäťou siahajúcou do praveku ľudstva.
Obrázok nižšie: Pohľad z pustohradskej rozhľadne ponad Krivú púť na Borovú horu v 30. rokoch 20. storočia
Geografická poloha
Nachádza sa v centrálnej časti Európy, (v centrálnej časti) Slovenska, v regióne stredné Pohronie, v juhozápadnej časti Zvolenskej kotliny, na severnom okraji katastra mesta Zvolen (293 m n. m.). Travertínový pahorok Borová hora (335 m n. m.) vystupuje ako západný výbežok Zvolenskej pahorkatiny na ľavom brehu Hrona. Zaujíma centrálnu polohu vo zvolenskej časti poriečnej roviny utvorenej prietokovým jazerom Prahrona (viď mapa z roku 1844 nižšie).
Geografická poloha je daná súradnicami:
Severný bod: 48°35’59.5″ S – 19°08’02.1″ V
Južný bod: 48°35’36.4″ S – 19°08’04.1″ V
Západný bod: 48°35’51.2″ S – 19°07’49.9″ V
Katastrálne územie Zvolen patrí podľa geomorfologických jednotiek do Alpsko-Himalájskej sústavy, podsústavy Karpaty, provincie Západné Karpaty, subprovincie Vnútorné Karpaty, oblasti Slovenské stredohorie, geomorfologický celok Zvolenská kotlina, podcelok Sliačska kotlina a Zvolenská pahorkatina (Miklós et al., 2002). In: Atlas krajiny Slovenskej republiky https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf
___________________________________________________
Pozn.: Keď vtedajší minister životného prostredia László Miklós krstil v Štátnej vedeckej knižnici Banská Bystrica Atlas krajiny Slovenskej republiky, dostal darom prieskumnú štúdiu Európske prírodné a kultúrne dedičstvo Borová hora vo Zvolene. Podobne ako mnohí iní kompetentní z rezortu životného prostredia i z rezortu kultúry. Dôvodom bolo urýchlenie a uľahčenie procesu zabezpečenia ochrany lokality.
Príbeh krajiny a človeka zapísaný vo vrstvách travertínu
Travertín je ako nerast súčasťou „nerastúcej“ prírody. Pritom je nerastom „narasteným“ z vody. Presnejšie, travertín je minerál vrstvený usádzaním minerálov (uhličitanu vápenatého) vyzrážaných z minerálnej vody.
V procese tvorby travertínu z minerálneho prameňa, všetko živé čo sa dostane do blízkosti „živého“ /aktívneho prameňa – skamenie. Skamenie napadané lístie, steblá tráv, drobné živočíchy. Príroda neprestajne zaznamenáva stav diania v časopriestore. Vo vrstvách borovohorského travertínu prírodovedci zaznamenali napr. vyhynutého ulitníka oxychilus. (Húsenica, 1969)
Čo predstavujú vrstvy travertínu v krajine? Pre poznanie vývoja krajiny veľmi veľa. Prestúpené archeologickými kultúrnymi vrstvami (ako je to v prípade Borovej hory) ešte viacej. Súvrstvia travertínu a navrstveného archeologického kultúrneho dedičstva nadobúdajú nekonečnú výpovednú hodnotu pre poznávanie vývoja krajiny a ľudskej kultúry. Hĺbka poznania je v závislosti od výskumných metód ale najmä od zodpovednosti ľudí voči krajinnému dedičstvu.
Neživá príroda je ľahko zraniteľná. Po nevhodných zásahoch človeka regeneruje neporovnateľne dlhšie ako živá. Zvlášť podzemný systém vôd je mimoriadne citlivý a nevyspytateľný. Zaniknuté minerálne pramene sú dôkazom. Zdá sa, sila prírody je čoraz častejšie bezmocná voči moci človeka.
Ešte čosi je pre poznávanie príbehu krajiny a človeka dôležité. Tak ako je pamäť krajiny vrstvená prírodou i človekom, tak spätné odvíjanie príbehu pri znovuobjavovaní hodnôt krajiny je účinné jedine v súčinnej spolupráci vedcov viacodborového tímu prírodných a spoločenských vied. Máme nárok odhaliť všetky taje príbehu vývoja hneď a zaraz? I keď riziko zániku jedinečných javov počas výskumu je také veľké? Pre prípad pokory a múdrych rozhodnutí súčasníkov slúžia rezervácie.
Travertínový pahorok ako výsledok geologickej poruchy priaznivej pre človeka
Vznik travertínového pahorku Borová hora je dôsledok pôsobenia vnútornej energie Zeme a vôd.
Začal sa utvárať po prepade Zvolenskej kotliny následkom tektonického zlomu/poruchy v štvrtohorách, niekedy na hranici mladšieho pleistocénu a holocénu (Beláček, 2002).
Zlom zemskej kôry spôsobil (únik vôd a) zánik prietokového jazera Prahrona. Na poriečnej nive sa z vody, prúdiacej z hlbín Zeme, začal utvárať prírodný výtvor travertínovej kopy.
Odvtedy sa Borová hora vyvíja usádzaním a vrstvením minerálov vyzrážaných z vôd. Dažďová voda natečená na južných svahoch Veľkej Fatry a Nizkych Tatier sa z podzemného jazera dostáva na povrch na viacerých miestach takzvanej pohronskej žriedelnej línie. Predstavuje ju pozdĺžny zlom SSV – JJZ. Prirodzené vývery sú viazané predovšetkým na miesta, v ktorých sa pozdĺžny zlom križuje s priečnymi zlomami (ZSZ – VJV). Takými sú Sliač a Borová hora (Jagerčíková, 2005), ale tiež Mičinské travertíny v Čeríne, ktoré sú národnou prírodnou pamiatkou.
http://www.mineraly.sk/files/lok/100-200/113_micinske_travertiny.htm
Smerom od severovýchodu k juhozápadu vyvierajú na tejto línii minerálne pramene v Ponickej Hute, Čačíne, Čeríne, Dolnej Mičinej, Lukavici, na Sliači, Borovej hore, vo Zvolene a v jeho východnom okolí v Môťovej, Lieskovci, Zolnej a Lukovom. (Jagerčíková, 2005)
V kúpeľoch Kováčová sa čerpá horúca minerálna voda z väčších hĺbok. Vrt bol pôvodne vyhĺbený koncom 19. storočia pri hľadaní uhlia pre fabriku Union.
Na zlomové poruchy sa viažu početné minerálne pramene tiež v Detve, Vígľaši, Zvolenskej Slatine. V okrese Zvolen vyvierali desiatky minerálnych prameňov (Mišík, 1962)
Podzemné hodnoty neživej prírody so živým prameňom navrch hory a jaskyňou v útrobách
Na Borovej hore klokocú minerálne vody mnohopočetnými vývermi do prameňa Jazero na návrší travertínového pahorku. V súčasnosti v oveľa menšej miere a sile ako v polovici 19. storočia.
Neznámy dopisovateľ do novín opísal situáciu nasledovne: …léčivá voda (…) na samém vrcholu pahorku tisícerými dírami z prahlubin země příští… (Slovenské noviny vo Viedni, 1857).
Nedostatočná zodpovednosť k hodnotám neživej prírody má odvtedy za následok viaceré havárie a súčasný stav. Odborníci varujú na zraniteľnosť ekosystému travertínovej kopy so širokými súvislosťami (Burkovský, 2002 Osobnosti vedy ).
Predpokladá sa, že u Borovej hory ide o samostatné vývery menšej výdatnosti, ochladené pomalším výstupom, resp. podzemnými vodami s plytším obehom (Maheľ, 1953). O to sú krehkejšie a zraniteľnejšie akoukoľvek stavebnou či inou nevhodnou činnosťou ľudí.
Nakoľko sa pri hydrogeologickom prieskume v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch jednoznačne potvrdila hydrogeologická súvislosť medzi sliačskym žriedlom a prameňmi na Borovej hore, bolo toto územie zahrnuté do II. ochranného pásma prírodných liečivých zdrojov Sliač – Kováčová. Pre Borovú horu bolo ešte vymedzené ochranné subpásmo, ktoré má prísnejšie kritéria ochrany ako je tomu v II. ochrannom pásme. (Jagerčíková, 2005)
Súčasťou vodného režimu ekosystému je jaskyňa s historickým názvom Nahaj baňa. Vstup do jaskyne je z miestnej časti s chotárnym názvom Čertolín. V jaskyni i v Čertolíne, ktorý je v súčasnosti v arboréte, je historicky zaznamenaná banská činnosť. Na baníctvo vo Zvolene sa dávno zabudlo. Zabudlo sa na mŕtve rameno Hrona so známymi mokraďami v Čertolíne. Mimo pozostatku pôvodného biotopu zachovaného medzi železničnou traťou a plotom arboréta sú tiež minulosťou.
Medzi jaskyniarmi je zakladajúci člen Združenia Borová hora Daniel Launer
Čo dodať – dlhé roky sa predával areál na návrší Borovej hory ako schátraný, pričom prameň Jazero bol v znaleckom posudku účelovo označený ako …záhradné jazierko murované z kameňa v 50. rokoch 20. storočia.
Najmladší nerast ukrýva najstaršie stopy človeka v krajine
Prameň – zdroj bohatstva javu Borová hora vo Zvolene na návrší pahorku stále klokoce a stačí len málo…
V útrobách Borovej hory sú doklady o živote najdávnejších obyvateľoch akoby zázrakom zachované. Relatívne zachované archeologické nálezisko pravekého duchovného miesta je identitou stredoeurópskeho priestoru a zdrojom poznania pre budúce generácie Európanov. Ide totiž o spoločných predkov.
Kde inde v Európe by riešili využitie takého vzácneho miesta súčasníkmi, bez ohľadu na generácie?
Prečo sa druhé desaťročie rieši iba predaj a využitie a nie zabezpečenie ochrany európskeho unikátu, ktorý je v katastri mesta? Kto iný by mal poznať a pochopiť význam pamäti krajiny zachovanej v Borovej hore keď nie (územní) dediči hodnôt? Kto iný by mal mať záujem na zabezpečení ochrany hodnôt, ako verejná správa, kde sa nenahraditeľné hodnoty nachádzajú?
Prečo vlastne „sa nesmie“ Borová hora? Prečo sa nevraví o hodnotách? Prečo nie sú doposiaľ definované a nie je stanovená ich hierarchia? Prečo sa nemajú možnosť dozvedieť o hodnotách európskeho unikátu najbližší dediči?
Prečo sa už druhé desaťročie zamieňa identita krajiny a ľudí za obchodný artikel? Je rodinné striebro na predaj? Je etickým riešením namiesto spustenia informačno-poznávacej kampane spustiť propagandu s nálepkou verejnoprospešného sociálneho záujmu? Nieto dosť nevyužitých domov vo Zvolene pre seniorské sociálne zariadenie? Musí to byť v parku, kde je zachované archeologické nálezisko prvej kategórie?
Je vhodným vybudovanie súkromného sociálneho zariadenia, ktoré dodržuje normy pre zriaďovanie tohto typu zariadení, ale nedodržuje základné etické normy vyššieho princípu zabezpečené ústavou a mestským zákonom – stále platným ÚPN mesta Zvolen (2004)? Navyše mestskému zákonu ÚPN mesta Zvolen (2004) odporne odporuje?
Prameň – zdroj bohatstva javu Borová hora vo Zvolene na návrší pahorku stále klokoce a stačí len málo… aby plynulý vývoj krajiny a kultúry bol navždy prerušený ľudskou nezodpovednosťou.
Čím je jeden z atribútov kultúrnej krajiny geomorfologického celku
Zvolenskej kotliny uprostred Európy unikátny?
- Travertínová kopa s aktívnym minerálnym prameňom Jazero na návrší,
- kultový pahorok s kultovým Jazerom je najzachovalejším pravekým archeologickým náleziskom archeologicky významného Zvolena.
- Súvrstvia travertínových sedimentov prestúpené archeologickými kultúrnymi vrstvami utvárané symbiózou človeka s prírodou sú navrstvené v poradí ako vznikali;
- prírodou prirodzene konzervované archeologické kultúrne vrstvy spirituálneho miesta predstavujú pamäť vývoja krajiny a ľudskej kultúry s nekonečnou výpovednou hodnotou.
- Borová hora vo Zvolene je nenahraditeľným prírodným a kultúrnym dedičstvom – identitou krajiny a územných dedičov;
- je spoločným európskym dedičstvom – stredoeurópskou identitou a zdrojom poznania pre generácie iba za predpokladu, ak plynulosť vývoja nepreruší súčasná generácia.
Zákon o ochrane pamiatkového fondu
https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/49/20180701.html
Kultúrne siločiary v krajine
Pre prvotné osídľovanie priestoru dnešného Zvolena i pre osídľovanie akéhokoľvek priestoru boli určujúce prírodné danosti. Jedným z rozhodujúcich činiteľov je hojnosť riečnych a pramenných vodných zdrojov.
Pri sústreďovaní podkladov pre archeologickú topografiu Zvolena sme zistili praveké osídľovanie vyvýšených riečnych a travertínových terás, vrchov a kopcov. Medzi kopcami zaujíma dominantné postavenie travertínový kopec Borová hora, výrazne predsunutý do riečnej rovne. Strmé západné svahy boli až do výstavby železničnej trate v bezprostrednom dotyku s riekou Hron. Hron tvoril prirodzenú ochranu miesta. Borová hora ako kopec s takmer kruhovým výhľadom bol priam predurčený na bezpečné osídlenie. Prirodzenej strategickej výhode miesta prospela poloha nad diaľkovou, od praveku obchodnou cestou a blízkosť rudných zdrojov v neďalekej Španej doline.
Pre ľudí, ktorí žili v harmónii s prírodou, ba s celým vesmírom/univerzom to znamenalo vhodné miesto pre uctievanie božstva Slnka a božstva Mesiaca/Luny. Lunu symbolizoval lunovitý prívesok, ktorý je logom združenia.
Našiel ho pri zisťovacom archeologickom výskume Róbert Malček. Pri výskume musel miestami roztĺkať škrupinu travertínu, aby sa dostal k hlbším archeologickým nálezom.
Výskumom zistil pôvodné nálezové skutočnosti. Čo znamená, že vrstvy travertínu a kultúrne archeologické vrstvy sú prestúpené tak ako ich v pra-dávnych dobách ukladal sám život. Život v prírode i život pravekých ľudí v tom istom časopriestore. V útrobách kultového pahorku sú akoby zázrakom doposiaľ zachované v neporušenom stave.
Tisíceročné záznamy o živote krajiny a v krajine vedia čítať vedci prírodných a spoločenských vied. Ibaže archeológia je kniha, ktorá sa dá čítať iba jedenkrát. Ak sa poradie vrstiev naruší a vrstvy prehádžu, stanú sa iba hŕbou kamenia. Preto je namieste pokora a uplatňovanie nedeštruktívnych metód napríklad krajinnej archeológie.
Príslušníci pravekých kultúr si zachvátili pahorok s jazierkom na návrší za svoje sídlo a kultové miesto. Kultové predmety ktoré zanechali, vypovedajú o ich duchovnom živote.
V súčasnosti je možné metódami experimentálnej archeológie rekonštruovať domy ba celé sídelné celky. V archeoskanzenoch sa zas zaoberajú výrobou pracovných nástrojov a prácou s nimi. Iba o duchovnom živote v praveku sa vo všeobecnosti veľa nevie.
Archeologické odkazy predkov v travertínovom pahorku Borovej hory tak vzácne obohacujú genius loci. Súčasníci nemáme nárok narušiť tisíceročia vrstvenú pamäť krajiny a pretrhnúť plynulosť vývoja miestečka uprostred Európy.
(viď Európsky dohovor o ochrane archeologického dedičstva
http://www.achil.sk/achilles_files/arche-dohovor.pdf)
Uvedený výskum archeológa R. Malčeka (2001) potvrdil prírodou prirodzene zakonzervované kultúrne archeologické vrstvy, kultový význam pahorku s jazierkom a analógiu s nálezmi, o ktorých sú knižné zmienky po stáročia.
Archeologický výskum v roku 2001 bol zisťovací výskum. Potvrdil relatívne dobrý stav zachovania archeologického náleziska a preto aj nevyhnutnosť vyhlásiť ho za národnú kultúrnu pamiatku v zmysle Zákona č. 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu. (viď Ruttkay, 2002) Vyjadrenie k významu archeologického náleziska vydal PhDr. Matej Ruttkay, CSc. vtedajší námestník riaditeľa Archeologického ústavu SAV Nitra (terajší riaditeľ ústavu). Poznal nálezy i nálezové situácie, lebo predsedal komisii na záver archeologického výskumu Róberta Malčeka.
Je ťažké pochopiť, prečo z Výskumného pracoviska Archeologického ústavu SAV vo Zvolene nevzišiel odvtedy návrh na vyhlásenie najzachovalejšieho pravekého archeologického náleziska regiónu za národnú kultúrnu pamiatku. Najmä, keď na ďalšom zvolenskom pracovisku – Národnom lesníckom centre disponujú technológiou LIDAR, ktorá by umožnila určiť rozsah náleziska bez výrazného narušenia náleziska. Archeológovia Archeologického ústavu SAV v Nitre bežne používajú pri výskume výstupy zistené touto technológiou.
Odkedy Archeologický ústav SAV v Nitre potvrdil mimoriadny význam lokality Zvolen – Borová hora v dávnovekom vývoji Slovenska (Ruttkay, 2002) sa nálezové situácie našťastie nezmenili.
Na nešťastie sa ale nezmenil prístup Mesta Zvolen ku komplexu hodnôt, ktoré Borová hora predstavuje. Nie je záujem zadefinovať hodnoty a stanoviť ich hierarchiu. Borová hora „sa nesmie“.
Stala by sa snáď konkurenciou stredovekému Pustému hradu – archeologickej pamiatke s prioritou ochrany a obnovy?
Lokalita s charakterom prírodnej a kultúrnej pamiatky či rezervácie, je „dvojrezortná“. Pokým nepožíva primeranú formu štátnej ochrany žiadneho rezortu, vzácne hodnoty spoločného európskeho prírodného a kultúrneho dedičstva sú v ohrození. Už druhé desaťročie sú ohrozované nekultúrnou kultúrnou politikou súčasníkov. I v súčasnosti sa rieši iba využitie areálu bez poznania a pochopenia hodnôt krajinného dedičstva. Opäť je na programe predaj budovy a plány, ktoré nezohľadňujú kultúrne – historický potenciál ani únosnosť a krehkosť subtílneho priestoru návršia. Paradoxne rozvoj by bol za cenu zániku nenahraditeľných prírodných a kultúrnych hodnôt krajiny.
Nebolo by vhodné jeden z troch historických atribútov kultúrnej krajiny zachovať budúcim generáciám ako živý prameň poznania? Nebolo by vhodné v krajine uprostred Európy rezervovať prirodzenú odkazovú schránku vývoja krajiny a ľudskej kultúry uprostred Európy na výskum nedeštruktívnymi metódami ako unikátne dedičstvo Európanov?
Vyjadrenia osobností vedy k plánovanej výstavbe z roku 2002 a k predaju areálu v roku 2012 sú preto stále aktuálne.
(Viď Osobnosti vedy vyjadrujú nesúhlas a pohoršenie nad plánovanou výstavbou… 2002, viď tiež Výzva na ochranu verejného záujmu na zvolenskej Borovej hore adresovaná Ing. V. Maňkovi, predsedovi BBSK a poslancovi Európskeho parlamentu, 2012.)
Podporili nás
